Mahāvyutpatti:  5000-5099 


plavitam प्लवितम् rkyal རྐྱལ 

taraṇam तरणम् rgal ba རྒལ་བ 

hastigrīvā हस्तिग्रीवा 乘象 象頸 glang po che'i gnyar zhon pa གླང་པོ་ཆེི་ཞོན་པ་ 

aśvapṛṣṭhaḥ अश्वपृष्ठः 乘馬 馬背 rta la gzhon pa རྟགཞོན་པ 

rathaḥ रथः 能使車 御法 shing rta'i thabs ཤིང་རྟི་ཐབས 

dhanuṣkalāpakaḥ (dhanuskalāṣa) धनुष्कलापकः (धनुस्कलाष) 弓箭 持弓箭者 箭弓 mda' gzhu མདའ 

bāhuvyāyāmaḥ बाहुव्यायामः 具力 勞臂 開力 操臂 'gyed stobs འགྱེདསྟོབས 樂器等 

nartakaḥ नर्तकः 舞者 gar mkhan nam bro mkhan གར་མཁནནམབྲོམཁན 

naṭaḥ (nāṭaḥ) नटः (नाटः) 作舞 gar ram bro'am bro gar གར་རབྲོབྲོགར 

bherī (bheri) भेरी (भेरि) 大鼓 rnga bo che རྔོ་ཆེ 

mṛdaṅgaḥ मृदङ्गः 杖鼓 rdza rnga རྫ་རྔ 

dundubhiḥ दुन्दुभिः 大鼓 rnga (rnga bo che) རྔ(རྔོ་ཆེ) 

murajā (murajaḥ) मुरजा (मुरजः) 大杖鼓 rdza rnga chen po རྫ་རྔཆེན་པོ 

paṇavaḥ पणवः 打鐶 'khar rnga ཁརརྔ 

tuṇavaḥ तुणवः 一弦琵琶 pi wang rgyud gcig pa པི་ཝརྒྱུདགཅིག་པ 

jharjharī (jhallari. śallarī) झर्झरी (झल्लरि. शल्लरी) 一面杖鼓 rdza rnga kha gcig pa རྫ་རྔགཅིག་པ 

jhallarī (ṛllarī) झल्लरी (ऋल्लरी) 搖銕鈴 鐵鈴 lcags kyi sil khrol ལྕགསཀྱིསིལཁྲོ 

śamyā (śampā) शम्या (शम्पा) 打鑼 銅鈴 khar dkrol ཁརདཀྲོལ 

vallarī वल्लरी 三弦琵琶 pi wang rgyud gsum pa པི་ཝརྒྱུད་གསུམ་པ་ 

mukundaḥ मुकुन्दः 鼓音美 圓鼓 rnga mu kun da རྔམུཀུན་ད 

tūryam तूर्यम् sil snyan སིལ་སྙན 

saṃgītiḥ संगीतिः 謳歌者 glu dbyangs གླུདབྱངས 

tāḍāvacaraḥ (tāṭāvacāraḥ) ताडावचरः (ताटावचारः) 拍板 pheg rdob pa རྡོ་པ་ 

vādyam वाद्यम् 音樂 rol mo'i sgra རོལམོི་སྒྲ 

vīṇā वीणा 琵琶 pi wang (pi bang) པི་ཝ(པི་བང) 

vaṃśaḥ (vaṃsaḥ) वंशः (वंसः) gling bu གླིངབུ 七音階 

madhyamaḥ मध्यमः 中婦 第四或第五音 中令 bar ma pa བར་མ་པ་ 

ṛṣabhaḥ ऋषभः 神仙 第二音 神仙曲 drang srong ba དྲང་སྲོང 

gandhāraḥ (gāndharaḥ. gandharaḥ) गन्धारः (गान्धरः. गन्धरः) 持地 第三音 持地調 sa 'dzin pa འཛིན་པ 

ṣaḍjaḥ (sajja) षड्जः (सज्ज) 具六 第一音 drug ldan དྲུགལྡན 

pañcamaḥ पञ्चमः 等五 第五音 lnga ba ལྔ 

dhaivatah धैवतह् 聰明 第六音 明意 blo gsal བློ་གསལ 

niṣādaḥ (niṣādhaḥ) निषादः (निषाधः) 近聞 第七音 'khor nyan འཁོརཉན 舞蹈 

śṛṅgāraḥ शृङ्गारः stegs pa'am sgeg pa'am 'dzim pa སྟེགས་པའམསྒ་པའམ་འཛི་པ་ 

vīraḥ वीरः 勇猛 dpa' bo དཔའ་བོ 

bībhatsaḥ बीभत्सः mi sdug pa མི་སྡུག་པ 

raudraḥ रौद्रः 勇猛 drag shul can དྲགཤུལཅན 

hāsyam हास्यम् bzhad gad བཞད 

bhayānakaḥ भयानकः 暴惡 'jigs su rung ba འཇིགསསུརུང་བ 

kāruṇyam (karuṇā) कारुण्यम् (करुणा) 慈悲 snying rje ba སྙིང་རྗེ་བ 

abdhūtaḥ (arbhutaḥ) अब्धूतः (अर्भुतः) 敖相 rngam pa རྔ་པ་ 

śāntam शान्तम् 柔善 zhi ba ཞི་བ 

tāṇḍavaḥ ताण्डवः gar གར 婆羅門 

brāhmaṇavihārakarmāṇi (brāhmaṇavihārakarmaḥ) ब्राह्मणविहारकर्माणि (ब्राह्मणविहारकर्मः) 婆羅門經與行等名 bram ze'i gtsug lag dang las kyi ming la བྲམ་ཟེི་གཙུགལགདངལས་ཀྱི་མིང 

ṛgvedaḥ ऋग्वेदः 作明實說 明實說 nges brjod kyi rig byed ངེསབརྗོདཀྱིརིགབྱེད 

yajurvedaḥ यजुर्वेदः 作明供施 祭祀智論 mchod sbyin gyi rig byed མཆོདསྦྱིནགྱིརིགབྱེད 

sāmavedaḥ सामवेदः 作明美言 禮儀美言智論 snyan tshig gi rig byed སྙནཚིགགིརིགབྱེད 

atharvavedaḥ (atharvaṇavedaḥ) अथर्ववेदः (अथर्वणवेदः) 作明護有 異能護方智論 srid srungs gi rig byed སྲིདསྲུངསགིརིགབྱེད 

nighaṇṭuḥ (nigaṇṭuḥ) निघण्टुः (निगण्टुः) 美音相合 聲音相合 sgra nges par brjod pa སྒྲངེས་པ་བརྗོད་པ 

kaiṭabhaḥ कैटभः 明知 知明 shes gsal ཤེསགསལ 

āyurvedaḥ आयुर्वेदः 作明對 方命智論 tshe'i rig byed ཚེི་རིགབྱེད 

vāstuvidyā (vastuvidyā) वास्तुविद्या (वस्तुविद्या) 相宅地 khyim brtag pa'i dpyad ཁྱིམབརྟག་པི་དཔྱད 

aṅgamaṇividyā (adgāmaṇividyā) अङ्गमणिविद्या (अद्गामणिविद्या) 相面色 觀相氣色 sha mtshan gyi dpyad མཚནགྱིདཔྱད 

piplvadhyāya (śilpādhyāyaḥ pilpā) पिप्ल्वध्याय (शिल्पाध्यायः पिल्पा) 相痣 sme ba'i dpyad སྨེ་བི་དཔྱད 

vāyasavidyā वायसविद्या 識鴉音 khwa skad shes pa ྭ་སྐད་ཤེས་པ་ 

śakuṇavidyā शकुणविद्या 數學 la nye'am ltas kyi rig pa ཉེལྟསཀྱིརིག་པ 

jyotirvidyā ज्योतिर्विद्या 識星宿 skar ma'i rig pa སྐར་མི་རིག་པ 

samudralakṣaṇam समुद्रलक्षणम् 相海 rgya mtsho'i mtshan gyi dpyad རྒྱ་མཚོི་མཚནགྱིདཔྱད 

aśvamedhayajñaḥ (aśvayedhayajñaḥ) अश्वमेधयज्ञः (अश्वयेधयज्ञः) 相供施 馬祠 淨馬供施 rta gtsang gi mchod sbyin རྟགཙངགིམཆོདསྦྱིན 

puruṣamedhayajñaḥ पुरुषमेधयज्ञः 米藏供施 人祠 淨人施供 mi gtsang ba'i mchod sbyin མི་གཙངབའིམཆོདསྦྱིན 

yajñam यज्ञम् 已作供施 祭祠 mchod sbyin byas མཆོདསྦྱིནབྱས 

iṣṭiḥ इष्टिः 已作供施 祭祠 mchod sbyin byas མཆོདསྦྱིནབྱས 婆羅門六種行為 

yajanam यजनम् 供施 mchod sbyin མཆོདསྦྱིན 

yājanam याजनम् 入供施 mchod sbyin byed du 'jug pa མཆོདསྦྱིནབྱེདདུའཇུག་པ 

adhyahanam अध्यहनम् 念誦 tshig 'don pa ཚིགའདོན་པ 

adhyāpanam (adhyāyanam. adhyāyinam. aghyanam) अध्यापनम् (अध्यायनम्. अध्यायिनम्. अघ्यनम्) 出言 令念誦 tshig 'don du 'jug pa ཚིགའདོནདུའཇུག་པ 

dānam दानम् 布施 sbyin pa སྦྱིན་པ 

pratigrahaḥ प्रतिग्रहः len pa ལེན་པ 雜語A 

anekam अनेकम् du ma དུ་མ 

vargaḥ (vargam) वर्गः (वर्गम्) sde'am tshan nam tshogs སྡེཚནནམཚོགས 

nicayaḥ निचयः 聚會 mang po'am phal po che'am phung po མང་པོཕལ་པོ་ཆེཕུང་པོ 

sainyam सैन्यम् 多廣 多或蓋 或堆 sde'am dmag སྡེདམག 

senā सेना sde'am dmag སྡེདམག 

pūgaḥ (yūgaḥ) पूगः (यूगः) mang po མང་པོ 

gaṇaḥ गणः tshogs ཚོགས 

saṃghaḥ संघः 廣聚僧 和合僧 僧伽 dge 'dun nam mang po'am tshogs དགེ་འདུནནམམང་པོཚོགས 

vṛndaḥ वृन्दः 聚群 群眾 tshogs sam khyu'am 'dus pa ཚོགསསམཁྱུའདུས་པ 

bhūyiṣṭhaḥ भूयिष्ठः mang du'am phal mo che མང་དུཕལམོཆེ 

saṃkhyām api संख्यामपि 類則 grangs su yang གྲངསསུ་ཡང 

kalām api कलामपि 分則 char yang ཆརཡང 

gaṇanām api गणनामपि 數則 bgrang bar yang བགྲངབརཡང 

upamām api उपमामपि 比喻 喻則 dper yang དཔེརཡང 

upaniṣadam api उपनिषदमपि 作因則 rgyur yang རྒྱུཡང 

nopaiti नोपैति 不敢 不近行 近行 mi chog gam mi phod dam nye bar mi 'gro མི་ཆོགགམམི་ཕོདདམཉེ་བརམིའགྲོ 

na kṣamate क्षमते 不忍 mi bzod མི་བཟོད 

lakṣyam (lakṣa) लक्ष्यम् (लक्ष) 寂靜 箭把子 'ben  

sainikakathā (senikakathā. senākathā) सैनिककथा (सेनिककथा. सेनाकथा) 軍語 軍論 dmag gi gtam དམགགིགཏམ 

kāṇḍam ūrdhvamukhaṃ kṣiptam काण्डमूर्ध्वमुखं क्षिप्तम् 箭望射遠 箭向上射 箭頭示實而射 mda' gnam rgyang du 'phangs pa'am mda' rtse mo gyen du bstan te 'phangs pa མདའགནམརྒྱངདུའཕངས་པམདའརྩེ་མོགྱེན་དུབསྟནཏེའཕངས་པ 

svargopagaḥ स्वर्गोपगः 生於人天 mtho ris su 'gro ba མཐོ་རིས་སུའགྲོ་བ 

gacchati गच्छति 'gro འགྲོ 

āgacchati आगच्छति 'ong འོང 

āgamanirgamau आगमनिर्गमौ 來去 來與去 'ong ba dang 'gro ba འོང་བདངའགྲོ་བ 

pratikramati प्रतिक्रमति 回還 phyir ldog ཕྱིརལྡོག 

abhikramati (atikramati) अभिक्रमति (अतिक्रमति) 現來 mngon du 'ong ngam 'ong མངོན་དུའོངངམའོང 

apratyudāvartanīyaḥ अप्रत्युदावर्तनीयः 中迴遮 不能迴遮者 phyir bzlog tu mi rung ba ཕྱིརབཟློགཏུམི་རུང་བ